Na začiatku mali našetrených niekoľko stoviek eur a rodičia neboli z ich plánu podnikať úplne nadšení. Aj napriek tomu zvládli popri štúdiu medicíny a lekárskej praxi vybudovať firmu, ktorá dnes predáva oblečenie a ďalšie zdravotnícke vybavenie nie len v rámci československého trhu, ale aj v Poľsku a v západnej Európe. Do desiatich rokov chcú obliekať zdravotníkov v celej Európe.
Príbeh ich firmy sa začal písať na hodine anatómie, keď sa ako študenti rozhliadli okolo seba a videli samé pokrčené a vyblednuté plášte. V tej chvíli si povedali, že toto musia zmeniť. Dnes na ich e-shope INFINITE MedStyle vedľa zdravotníckeho oblečenia nájdete aj fonendoskopy, anatomickú lebku alebo horúcu novinku – spoločenskú hru Nemocnica.
Pri vývoji ktorého produktu sa najviac zapotili? V čom ich zaskočila expanzia na Slovensko? A ako sa im darí skĺbiť podnikanie s prácou lekárov? O tom a množstve ďalšieho sme sa porozprávali s dvojicou zakladateľov Filipom Tomanom, Matejom Samcom a Janou Tomanovou, ktorá má na starosti nie len marketing.
S podnikaním ste začali popri štúdiu medicíny. Ako na to reagovali vaše rodiny? Tipujem, že neboli práve nadšené.
Matej: Mne doma povedali, aby som sa naplno venoval iba jednej veci. Ale zase na druhú stranu môj otec je podnikateľ, takže o tom niečo vedel… A dôležité tiež bolo, že som na škole nemal žiadne výraznejšie problémy, takže sa s tým postupne zmierili.
Filip: Medicína je sama o sebe extrémne náročné štúdium, častokrát to ide aj na úkor rodiny, pretože na ňu nemáte toľko času. A ak do toho ešte začnete podnikať, tak sa samozrejme všetci chytajú za hlavu… Takáto reakcia je ale logická. Teraz ako lekári máme odpracovaných 250 hodín mesačne a je trochu zvláštne do toho ešte podnikať… Človek musí byť nadšenec a blázon, inak by to nerobil. Vlastne si doteraz kladieme otázku, či je to dobrá cesta alebo nie. Ale samozrejme veríme, že je, pretože nás to baví a napĺňa.
Bolo ťažšie skĺbiť podnikanie so štúdiom medicíny alebo zamestnaním lekára?
Matej: Je to nárazové. Na škole sme veľmi nestíhali počas skúškového a teraz sa nám zase občas nahromadia služby… Niekedy je naozaj náročné všetko skĺbiť, ale tým, že sme traja, tak za seba vždy môžeme zaskočiť.
Filip, vy ste v podcaste Po medině dokonca hovoril, že ak by ste tri mesiace na nič nesiahol, tak by sa vlastne nič nestalo.
Filip: To je pravda. V našej firme máme dokonale zorganizované procesy. Tým, že sme lekári a nemáme čas sa denne venovať posielaniu balíčkov, starostlivosti o e-shop, marketingu a ďalším činnostiam, musíme byť schopní v riadení zamestnancov. Snažíme sa byť dobrými koučmi a správne ich mentorovať, aby sme si mohli dovoliť vykonávať naše full-time zamestnanie, teda prácu lekárov. A aby sme mohli robiť oboje s dobrým svedomím, že ani jedno neflákame.
Príbeh vašej firmy sa začal písať na hodine anatómie, kedy ste sa ako študenti medicíny rozhliadli okolo seba a videli samé pokrčené a vyblednuté plášte. Povedali ste si, že to zmeníte. Museli ste na začiatku túto zaužívanú predstavu zmeniť aj u samotných doktorov?
Matej: Ani nie tak zlomiť, ale skôr ich to naučiť. A vysvetliť im, že ide o dôležitú súčasť lekárskej profesie. Keď sme začínali, nikto to neriešil. Ale teraz už možno niekoho napadne, že to, ako vyzerá vo veľkej miere ovplyvní prvý dojem pacienta.
Filip: Mnoho kolegov vám aj tak povie, že je dôležitejšie, čo má lekár v hlave, než to, čo nosí n sebe. Samozrejme, že to je dôležitejšie. Ale neznamená to, že je to to jediné, čo ma človek vnímať. Všetko je komplexné. Je dôležité, ako človek vyzerá, ako hovorí, ako sa správa, či pacientov skutočné počúva… A zároveň je samozrejme dôležité, či je dobrým lekárom, profesionálom. Ale my si myslíme, že to, ako lekár pôsobí, tvorí až 70% dojmu pacienta.
To verím. Človek je laik, takže nerozumie tomu, či je jeho diagnóza správna. Ale ak nemá z doktora dobrý pocit a nemá v neho dôveru, do veľkej miery to ovplyvní aj jeho liečbu a to, ako k nej pristupuje.
Matej: Na to sú aj vedecké štúdie. Ak má pacient väčšiu dôveru v lekára, tak potom poctivejšie dodržiava jeho odporúčania a zároveň je preňho napríklad jednoduchšie podstúpiť nejaké nepríjemné vyšetrenie.
Jana: Ja pracujem na detskom oddelení a tam ešte viac vidím, ako veľmi dôležité oblečenie je. Vy nemôžete k dieťaťu prísť štýlom – ukáž, ja si ťa popočúvam. Musíte nadviazať kontakt. A môžete napríklad tým, že sa ho opýtate, ako sa má, aké má doma zvieratko, aké sú jeho obľúbené hračky… A môžete využiť aj to, že máte na svojej halene psíkov. Liečebný proces vám to o dosť uľahčí. A nie len vám, ale aj tomu malému pacientovi, pretože prostredie vníma oveľa pozitívnejšie.
Na začiatku bola vaša práca asi dosť aj o edukácii?
Filip: Keď sme pred tými zhruba siedmymi rokmi začínali podnikať, bol biznis zdravotníckeho vybavenia na úplne inej úrovni než dnes. Nikto sa poriadne nevenoval tomu, ako by oblečenie malo vyzerať. Hlavná bola cena a nič iné nikoho nezaujímalo. Ako keby ste si išli kúpiť rožok, ale neriešili, ako bude chutiť, z čoho je vyrobený a tak ďalej. Ale rovnako ako dnes viac ľudí premýšľa o kvalite potravín, viac riešia aj oblečenie. Chcú aby bolo z kvalitných materiálov, aby bolo farebnejšie a tak ďalej. Naozaj sa toho za ten čas veľa zmenilo.
S prvými produktmi ste prišli na trh na jeseň 2016. Čo bolo pre vás najťažšie?
Matej: Za mňa bolo najťažšie ustrážiť to, aby sme sa vošli do nášho rozpočtu. Keď sme začínali, mali sme zhruba 2 tisíc eur, to boli naše našetrené peniaze. Nič viac sme nemali.
Filip: Podľa mňa je na podnikaní najťažšie práve to prvotné rozhodnutie do toho ísť. Pretože ste laik, poriadne ani neviete rozdiel medzi s.r.o. a živnosťou, ako sa robí účtovníctvo, nerozumiete vlastne vôbec ničomu… A naviac ste ešte vystavený kritike svojho okolia, ktoré sa vám snaží povedať, že je to nezmysel a že iba strácate čas…Druhý bod je ten, ktorý už spomenul Matej. Teda, že vezmete svoje peniaze, ktoré ste si šetrili, napríklad na mobil alebo na počítač…Ale v tej chvíli si poviete nie, verím svojmu nápadu a investujem ich doňho.
Ako vnímate výhody a nevýhody toho, že ste na rozbehnutie biznisu nemali viac peňazí?
Matej: Nevýhodou bolo najmä to, že sme sa museli veľmi uskromňovať. Nemohli sme si dovoliť toľko výrobkov a tým pádom sme nedostali ani také výhodné ceny. Museli sme o každej investícii premýšľať dvakrát.
Filip: A to sa napokon ukázalo aj ako výhoda. S malým kapitálom sa naučíte hospodáriť a šetriť. Človek nemôže rozhadzovať kade-tade. Kdežto ľudia, ktorí začínajú s väčším kapitálom, napríklad z pôžičky alebo od investora, následne utrácajú veľké peniaze za všemožných odborníkov na všetko a ani neriešia, či to dáva zmysel a či je investícia návratná.
Predávate aj na Slovensko, do Poľska a prostredníctvom Amazonu tiež do západnej Európy. Že chcete expandovať, ste vedeli už na začiatku podnikania, alebo ste sa pre to rozhodli až na základe úspechu v Česku.
Filip: Možno to bude znieť sebavedomo, ale premýšľali sme o tom už pri štarte podnikania. Keď sme začínali, nerozbiehali sme biznis iba preto, aby sme si ako študenti privirobili, ale chceli sme vybudovať firmu. Dopredu sme vedeli, že nám to v nasledujúcich desiatich rokoch nič nezarobí. Brali sme to ako projekt, nie ako rýchlu cestu k peniazom.
Každý trh je špecifický a bez dôkladného prieskumu je expanzia poriadne zložitá.
Matej: To máte pravdu, je to zložité. Napríklad v Poľsku je situácia úplne iná ako v Česku. Zatiaľ čo u nás sme do toho šli s tým, že chceme zlepšiť obliekanie zdravotníkov, u Poliakov to nebolo potrebné. Respektíve nebolo potrebné meniť ich prístup, pretože ich jednoducho zaujíma, ako v práci vyzerajú. A zároveň je tam oveľa väčšia konkurencia. K tomu si ešte pripočítajte jazykovú bariéru…
Filip: A tiež fakt, že Poliaci vyrábajú za nižšie ceny než my. Krajčírka u nás berie vyšší plat, a to napríklad aj o 30 až 40 %. Takže tam nemôžeme konkurovať cenami, ale originálnymi produktami, ktoré máme iba my. Predávame ich síce mnoho, ale tými najväčšími domácimi ťahákmi, čo je naše oblečenie INFINITE MedStyle a fonendoskopy MDF, v Poľsku proste konkurovať nemôžeme. Darí sa tam skôr našim doplnkovým produktom. Česko a Slovensko je pre nás stále ten hlavný trh, zatiaľ sa nám do Poľska nedarí expandovať tak, aby bolo rovnako silné. A myslím si, že ani nikdy nebude, pretože sme česká značka postavená na našom príbehu.
Ako ste vyberali krajiny, do ktorých expandujete? Robili ste si analýzu trhu?
Matej: Bolo jasné, že potrebujeme ísť aj na Slovensko. To nám ale dalo paradoxne zabrať viac, než sme čakali. Nejaká menšia bariéra tam totiž stále je. Slováci primárne na českom e-shope primárne nenakupujú. Nakúpia tam skôr vtedy, keď nenájdu iný slovenský e-shop. Našťastie mnoho Slovákov študuje na českých fakultách a pracuje v českých nemocniciach. Asi by ste sa čudovali, koľko nemocníc by krachlo, ak by Slováci odišli domov…Poľsko sme vyberali kvôli tomu, že ide o podobnú mentalitu, je to susedný štát a tiež sa nám páčilo, že Poliaci majú k móde pozitívny vzťah.
Filip: A samozrejme sme sa tiež riadili so skúsenými kolegami e-shopármi, ktorí si už niekoľkými expanziami prešli, takže to nebolo úplne strieľanie naslepo.
Na vašom e-shope máte ako svoje vlastné, tak aj produkty iných značiek. Čo je pre vás ekonomicky výhodnejšie?
Filip: Vývoj vlastného produktu je samozrejme omnoho náročnejší ako časovo, tak aj finančne. A naviac, čo sa týka napríklad oblečenia, musíte nakúpiť veľké objemy, aby ste sa dostali na dobrú nákupnú cenu. Takže u našich produktov pociťujeme viac týchto negatívnych faktorov.
Ale čakala by som, že na svojich produktoch budete mať väčšiu maržu.
Filip: Nemáme, tá je u všetkých produktov podobná. Takže by pre nás samozrejme bolo ďaleko jednoduchšie ich nakúpiť od niekoho iného a následne ich predávať. Ale vlastné produkty vyvíjame jednoducho preto, lebo je to pre nás srdcová záležitosť. Veríme tomu, že to robíme dobre, že kontrolujeme kvalitu materiálov aj kvalitu spracovania, takže nám to dáva zmysel. Budujeme vlastnú značku.
Jana: Všetky produkty sa snažíme vyrábať v Českej republike. S tým sa spája práve kvalita, ale zároveň aj cena. Málokto si uvedomí, že pokiaľ človek v dnešnej dobe vyrába čokoľvek v Číne alebo napríklad Bangladéši, tak sa s cenou dostane na úplne iné čiasty.
Filip: A bohužiaľ mi to zatiaľ príde tak, že pre ľudí je stále prioritou cena, takže premýšľame, či ísť zákazníkom na ruku a vyrábať mimo Českej republiky za nižšie predajné ceny alebo sa držať toho, čo robíme teraz. Nie je to jednoduché, ale kontrola kvality, ktorú vďaka výrobe v Česku máme, je pre nás dôležitá.
Vývoj, ktorého produktu vám dal najviac zabrať?
Matej: Mne určite naša nová stolová hra Nemocnica. Tú som vyvýjal rok, začal som pred minuloročnými Vianocami a nakoniec mal nervy, aby sa stihli tieto. Najskôr sme hru trištvrte roka testovali a keď sme ju mali vyladenú, riešili sme grafiku, ilustrácie, ako budú vyzerať kocky a herný plán… Bolo toho dosť. Ale stihli sme to.
Filip: Veľa sme sa natrápili aj s našimi polokošeľami. Na trh sme ich vypustili medzi prvými, ale potom sme ich stiahli. Neboli sme spokojní s kvalitou, pretože sme ich nevyrábali v Česku a nemali nad tým kontrolu. Takže už sedem rokov sa snažíme vyriešiť tento problém, no zatiaľ sa nám to nepodarilo. Stále vychádzajú extrémne draho. Vyrába ich pár firiem, kde je cena výroby vyše 100€ a predávať polokošele pre doktora za takéto peniaze jednoducho nejde. Zatiaľ to vyzerá, že v Česku nie je možné vyrobiť polokošeľu tak, aby bola predajná cena do 40€.
Matej: Podobný boj to bol aj so zdravotníckymi halenami, ktorý sme riešili snáď tri roky. Bol tam rovnaký problém, vysoká výrobná cena. Napokon to vyriešila Jana, ktorá zohnala dodávateľa.
Filip: Ešte musím spomenúť aj náš sakoplášť, ktorý nám dal tiež pekne zabrať. Keď sme ho vyvýjali, jazdili sme do výroby tri hodiny autom. Vždy sme mali stretnutie, oni urobili nejaký strih a my sme potom prišli znovu a zase to posunuli ďalej. Takto sme tým strávili štvrť roku. Za tú dobu sme tam išli zhruba šesťkrát. A k tomu ešte pripočítajte mnoho telefonátov. Bolo to náročné.
Ktorý váš produkt bol najväčší risk?
Filip: Určite stolová hra. Vývoj a výroba boli finančné náročné. Do toho by som sa asi bál ísť, ak by som za sebou nemal tých sedem rokov skúseností. Vziať obrovské množstvo peňazí a dať ich do nejakého produktu, pri ktorom človek nevie, či sa podarí predať desať, dvadsať alebo sto kusov… My sme museli objednať rádovo tisíc a viac kusov, takže to nie je sranda. Mohol to byť pekný prepadák, v ktorom by sme utopili veľké peniaze. Ale našťastie nie je. Je vidieť, že hra ľudí zaujíma. Vonku je len niekoľko týždňov a predalo sa jej viac než 200 kusov, čo je super.
Je to hra skôr pre ľudí z doktorského prostredia alebo aj laickú verejnosť?
Matej: Je pre všetkých. Nájdete tam síce aj tie medicínske stereotypy, pri ktorých sa najviac pobavia doktori alebo sestričky. Ale množstvo vtipov je mierených na celú populáciu. Pripravovali sme hru tak, aby bavila ako ľudí z odboru, tak aj úplných laikov.
Poďme k vášmu e-shopu, kedy ste ho spúšťali?
Filip: 8. novembra 2016, to je dátum štartu našej firmy. V ten deň sme predstavili e-shop s prvými produktmi. Na začiatku sme mali dosť jednoduchý e-shop, ktorého vytvorenie nás stálo zhruba 100€. Bol celkom pekný, ale pre dnešnú dobu absolútne nedostačujúci. Neobsahoval možnosť skladového hospodárstva a nemal 99% funkcií, ktoré zvláda Shoptet.
Prečo ste potom prešli na Shoptet?
Filip: Z troch dôvodov. Tým prvým bolo skladové hospodárstvo. Chceli sme, aby sa automaticky sledovali skladové zásoby, pretože sme už tých produktov mali viac a predtým sme to museli robiť manuálne. Ďalší dôvod bol ten, že sme už vtedy ako študenti medicíny úplne nezvládali posielať balíčky a hľadali riešenie, vďaka ktorému by sa to dalo zautomatizovať. Môj kamarát nám ponúkol pomoc s podmienkou, že pôjdeme na Shoptet, kde mal sám svoj e-shop. A tretí faktor bol ten, že sme chceli platby kartou a napojenie na ostatné služby. Vďaka tomuto všetkému sme prešli na Shoptet a dnes sme za to radi.
Čo považujete za najväčšiu výhodu Shoptetu?
Matej: Myslím si, že to, čím je Shoptet o krok pred konkurenciou, je hlavne prehľadné užívateľské prostredie. Samozrejme nejde urobiť úplne jednoducho, ale aj laik so základnou znalosťou administračných systémov, sa v ňom zvládne zorientovať. To je veľká výhoda.
Jana: To je pravda. Ani ja nie som počítačovo zdatný jedinec a úpravy na Shoptete zvládam.
Ktoré doplnky a funkcionality vám najviac pomáhajú? Ktoré najviac oceňujete?
Filip: Za mňa je to určite doplnok Zľavy X+Y. To je vec, na ktorú sme čakali veľmi dlho. Je to úplne super, teraz konečne môžeme dať k produktu napríklad puzdro zadarmo alebo akciu 3+1 na blúzku. To je za mňa veľmi dobrá vec. A radi využívame aj Darček k objednávke.
Jana: Za mňa bolo super, keď sme implementovali Súvisiace a Podobné produkty. To nám v tej chvíli veľmi rozšírilo ponuku, ktorú zákazník v rámci nákupného procesu uvidí.
Filip: Potom nám tiež veľmi pomohol doplnok Retino na riešenie vratiek a Pobo – Page Builder, ktorý sa venuje vzhľadu e-shopu. Tých vecí je niekoľko a všetky nám uľahčujú určitú časť práce. Samozrejme je to aj platobná brána alebo prepojenie s Packetou, čo je pre nás základná vec, bez ktorej by to nefungovalo.
Počas tých siedmich rokov ste si prešli rôznymi ťažkosťami a jednou z najväčších bol boj so skladom.
Filip: To bola presne tá situácia, ktorá rozhodí všetky zabehnuté procesy a znemožní bežný chod firmy. Keď sme zrazu museli opustiť sklad, nemali sme kam premiestniť x regálov s produktmi. Bol to stres, ale keď sa nám ho podarilo vyriešiť, bolo to ako výhra v športke. A to isté sa nám potom stalo ešte raz. To som už zúfalo chodil v Hradci po uliciach a pozeral na budovy, či niekde nie je ceduľka, že prenajímajú priestory. Jednu takú som videl, zavolal tam a dodnes tam ten sklad máme.
Skladovať produkty na internátoch pod posteľou by už asi nešlo, čo?
Matej: Takto sme začínali. (smiech) To som len zdvihol posteľ, kde som mal vyskladané fonendoskopy, jeden vzal a potom s ním šiel 15 minút na poštu. Keď si potom niekto na našom internáte založil pobočku Packety, tak som zajasal.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Filip: Za mňa je najväčší úspech, že sme to nevzdali. Za sedem rokov sme z nášho podnikania nevideli ani korunu, všetko nechávame vo firme a budujeme ju. Takže je to vlastným spôsobom veľké odriekanie. Ale je to skrátka nadšenie do nejakého svojho projektu, ja vždy hovorím, svojho dieťaťa. Do niečoho, čo človek miluje, pretože si to sám vymyslel a vytvoril.
Matej: Ja som v poslednej dobe nadšený z toho, že sa nám konečne darí predávať vlastné produkty. A hlavne oblečenie, ktoré sme chceli robiť zo všetkého najviac. Ešte dva roky späť sme na tom boli tak, že oblečenie tvorilo 15, 20% predajov. A teraz je to skoro polovica.
Jana: Ja ako úspech vnímam to, že sa nám podarilo zmeniť zmýšľanie českých zdravotníkov. Keď som v práci a idem do jedálne, po ceste stretávam veľa ľudí, ktorí majú farebné oblečenie, celkovo sú pekne oblečení… A z toho mám naozaj radosť.
A aký je to pocit, keď idete po nemocnici a vidíte doktora alebo sestričku vo vašom oblečení?
Matej: Skvelý! Ja zároveň jazdím ešte na záchranke, nedávno som priviezol k nám do nemocnice pacienta a odovzdával ho doktorke, ktorá mala moje EKG tričko. Spomenul som si, ako som ho kreslil na svojom tablete… Bol to krásny pocit.
Filip: Ja sa s tým stretávam aj u svojich študentov. Učím ortopédiu na lekárskej fakulte, a keď mi na praktiku príde osem medikov a z toho štyria majú fonendoskop od nás, tak mám z toho fakt dobrý pocit. Je to asi aj dôvod, prečo človek podniká, pretože vidí, že robí niečo zmysluplné a že je o jeho produkty záujem.
Jana: U nás na oddelení si obliekli v lete všetky lekárky z mojej lekárskej izby naše šaty, z toho som mala veľmi veľkú radosť.
Matej: Je naozaj pekný pocit, keď môžete niečím prispieť. Vyrobiť niečo, čo ostatným pomôže. Ja vždy hovorím, že česká medicína je postavená na ľuďoch, že máme jednu z najlepších úrovní medicíny na svete a všetko to odmakajú tí ľudia. A my môžeme prispieť tou svojou troškou, pomôcť doktorom a zdravotníkom, aby sa v práci, kde trávia veľa času, cítili o trošku lepšie a aby im to išlo od ruky.
Kde vidíte svoju firmu o 10 rokov?
Filip: Určite chceme mať kompletnú ponuku oblečenia, ktoré zdravotníci potrebujú. Stále vieme o produktoch, ktoré nám v portfóliu chýbajú. A ďalším bodom je expanzia. Verím, že o desať rokov budeme dodávať produkty do celej Európy – do Anglicka, Španielska, Talianska, Rumunska, Maďarska… A samozrejme aj to, že ľudia budú mať naše produkty radi a budú sa z nich tešiť. To je najdôležitejšie.
Jana: Ja by som veľmi rada, aby sme prispievali nielen našimi produktmi, ale aj vzdelávaním. Aby sme medikom vysvetľovali, ako fungujú fonendoskopy a ako ich používať. Veľa študentov totiž nevie, ako si ich dať do uší, aby naozaj slyšeli. A tiež by som si priala, aby náš brand spoznali zdravotníci v Česku. Aby bolo zažité, že keď si chcete kúpiť zdravotnícke oblečenie, siahnete po tom našom.
Matej: Ja nadviažem na Janu, tiež by som sa rád venoval vzdelávaniu. A nielen tomu odbornému, ale rád by som sa zameral aj na vystupovanie a komunikáciu s pacientmi, o ktorých už sme sa bavili. Tú totiž nejde len o doktorov a sestričky, ale aj záchranárov, sanitárov… Mnohokrát sú sanitári tými, ktorí s pacientmi hovoria najviac, pretože ich vezú na vyšetrenie a čakajú tam spolu. Pokiaľ s nimi budú vedeť nadviazať dobrý vzťah, uľahčia to pacientom tie náročné chvíle. Môže to mať obrovský efekt. A posledná vec – tiež by som veľmi rád, keby sme naučili zdravotní sestričky používať fonendoskop, ako je to napríklad v Americe. Tú ich používajú iba lekári a my to chceme v rámci kampane „Sestry majú tiež uši“ zmeniť. Keď ho budú vedieť ovládať aspoň na nejakej základnej úrovni, ako je počúvanie pľúc alebo základných šelestov srdca, môže to posunúť naše zdravotníctvo zase o kus dál a čiastočne aj vyriešiť problém nedostatku lekárov.
Napísať komentár