Všetko začalo v tatranskej kolibe. Dnes je TATRATEA slovenský lovebrand

Dnes už ťažko nájdete na Slovensku niekoho, kto by nepoznal TATRATEA. Za legendárnym likérom z Tatier stojí rodina Semaňákovcov a ich likérka Karloff. Hlasom druhej generácie je Erik Semaňák, s ktorým sme sa rozprávali nielen o tom, aké je to pracovať v rodinnej firme.

Karloff je rodinná firma. Vy, váš otec a sestra… vaša mama sa už nechcela zapojiť?

Firmu založil otec a mama mu v začiatkoch popri starostlivosti o nás pomáhala. Ja som prišiel do firmy v roku 2006, čiže po nejakých štyroch rokoch od jej založenia. V tom istom období sa narodil môj mladší brat, ktorému sa mama začala naplno venovať. Takže istým spôsobom mama bola od začiatku súčasťou firmy a samozrejme stále je, aj keď v súčasnosti nie tak aktívnou, ako som sa neskôr stal ja, a následne sestra, ktorá prišla po vysokej škole pomáhať s exportom. 

Ste generačný biznis? Máte už nástupcu? Prípadne, plánujete zapojiť vaše deti?

Áno, mám 2 dcéry, takže by to mal kto prevziať. Ale rozmýšľať, či sa do biznisu zapoja, je ešte veľmi skoro, staršia dcéra mala nedávno oslavu 8. narodenín, takže to istý čas bude ešte na mne a neskôr sa uvidí. Ale samozrejme predstava odovzdania rodinnej firmy ďalšej generácií je naozaj veľmi pekná. 

Vo firme ste začali pracovať pomerne mladý. Do biznisu ste tak skoro vhupol sám, alebo vás trochu postrčil otec? 

V rodinnom biznise som už od svojich 18 rokov. Po ukončení strednej školy som už vysokú školu študoval externe. Viac menej som na 90 % pracoval a na 10 % som sa venoval škole. Ten zlom, kedy sa firme začalo dariť, prišiel v rokoch 2005-2006. V tom čase som bol ešte na strednej škole a vtedy veľmi výrazne vzrástol predaj na 670 tisíc kusov. Presviedčať ma, aby som sa zapojil do činností firmy ani nebolo potrebné, prevládala vo mne zvedavosť a túžba byť súčasťou toho čo sa otcovi podarilo vytvoriť. 

Takže ak ste v roku 2006 povedali, že vaša rodina vyrába TATRATEA, ľudia vedeli o čo ide? 

Áno, keď som vtedy niekomu povedal, že môj otec robí Tatranský čaj, tak ho poznali naozaj všetci. Bol to obrovský boom, ktorý to celé naštartoval. Po nástupe som začínal s promo akciami a bola to veľmi príjemná práca, kde som hneď dostával od zákazníkov spätnú väzbu.  

V rámci cieľov, ktoré ako Karloff máme, ešte určite nie sme na konci

A keď ste boli mladší, puberta a skorá dospelosť. Chceli od vás rovesníci alkohol zadarmo? 

Na konci strednej školy som už na stužkovú a oslavy kamarátov nejaké fľaše zadarmo doniesť musel. Ale aj keď si ich chcel niekto kúpiť, či už kamaráti alebo známi, tak sa vždy ozvali mne a ja som tak v 18 rokoch už pracoval ako predajca.(smiech) 

V jednom rozhovore ste spomínal, že kým váš otec je vizionár, vy ste pri nových nápadoch opatrnejší. Väčšinou je to skôr naopak. Čo vaša sestra? Komu v tomto drží stranu? 

To je ťažká otázka (smiech). Pri sestre to nie je tak, že by sme sa o tom nerozprávali, ale ona má na starosti inú oblasť, zahraničný obchod. Takže rozhodnutia o tom, čo pôjde alebo nepôjde von je skôr len medzi mnou a otcom. 

V období rozhovoru, ktorý ste asi čítali, sme pôvodných šesť fliaš TATRATEA rozšírili na štrnásť. Je to naozaj veľmi náročné, aby ste produkt dostali do života tak, aby nebol projektom len na jeden rok. Vedel som, že máme najbližších 5 rokov čo robiť, aby sme nové produkty na trhu udržali. Aby sa zo štrnástich produktov nestalo znova šesť a potom by sme znova museli prísť s niečím novým. A to jednoducho nešlo bez postupného rozširovania a budovania.

Takže to nie je tak, že nie som za nové nápady. Niektoré dokonca iniciujem aj ja, ale tomu, kým ich uvedieme na trh musí predchádzať dôkladná príprava a veľa rozhodnutí, ideálne správnych. 

Vo firme pracujete skoro celý život. Premýšľali ste niekedy o zmene?

Za 16 rokov som si prešiel skoro každou pozíciou, od organizovaní promo akcíí, cez skladníka až po riaditeľa určitej oblasti. Nerobil som asi len účtovníctvo, ale čo sa týka ostatných pozícií, prešiel som si vo firme všetkými.  

Počas môjho pôsobenia firma každý rok rástla, rástol počet zamestnancov, menili sa oblasti práce a ani som  nestihol mať pocit, že robím stále to isté. A v rámci cieľov, ktoré ako KARLOFF máme, ešte určite nie sme na konci a to mi dáva priestor sa stále niekam posunúť.  

Ako to je s pôvodným receptom? Recept vraj vytvoril váš otec v zbojníckej kolibe. Prišlo vnuknutie, alebo stretol starého horala, ktorý mu ho prezradil?

Recept vymyslel otec, ale inšpirácia a ako to celé vzniklo, bola tak trochu obyčajná zhoda náhod. Otec ešte predtým, ako založil KARLOFF, podnikal s ďalšími spoločníkmi v oblasti liehovarníctva a od Talianov nakupovali v deväťdesiatom ôsmom nové výrobné linky do výroby. Taliani prišli nainštalovať linky a otec ich pozval na našu tradičnú slovenskú večeru do tatranskej koliby.  

Na privítanie, pred hlavným jedlom ich prekvapili zbojníci menším rituálom. Zhasli svetlá, zapálili domáci čaj a začali strieľať do vzduchu z falošnej pištole, ktorá ale vydáva poriadne rany a samozrejme pre Talianov to bol neopísateľný zážitok.

Následne im dali ochutnať čaj, ktorý si vtedy pripravovala každá koliba s tým, že je to niečo naše slovenské. Po večeri sa otca Taliani spýtali, prečo ten čaj neplnia do fliaš a nepredávajú sériovo, keď je to niečo typické slovenské. A tak v deväťdesiatom ôsmom vznikla myšlienka tatranského čaju.  

Slováci čoraz viac vnímajú TATRATEA ako národný nápoj

TATRATEA však prišiel na trh až v roku 2004.

Áno, otec sa potom so svojimi spoločníkmi rozišiel a založil si svoju vlastnú firmu. Najprv vyrábal klasické destiláty a vodku, ale v roku 2002 prišiel s myšlienkou, že vyskúša Tatranský čaj. Vytvoril receptúru, a práve tá receptúra, ktorú použil v roku 2004, je používaná viac menej bez zmien dodnes. Pôvodná myšlienka bola tá, že prídete do bufetu v lyžiarskom stredisku, tam si zalejete horúcou vodou koncentrát tatranského čaju a výsledkom bude hotový grog z tatranského čaju.  

Po zime však prišlo leto a nastal útlm. Všetky peniaze boli vtedy v tovare, a tak si otec povedal, že keďže je to cez leto v podstate nepredajné, skúsi znížiť cenu, aby sa nám aspoň tak vrátili náklady. A práve vtedy to zobrali do rúk východniari, ktorí si povedali, že to riediť nebudú a chutí to aj tak. Otec to stále nazýva hit tohto leta. (smiech)  

Retro je teraz v móde, premýšľate nad edíciou TATRATEA, ktorá by sa znovu zalievala? 

Spôsob konzumácie, pri ktorom si ľudia TATRATEA zalievajú horúcou vodou, čajom alebo si ho pridajú do miešaného drinku je stále možný a aj to jedna z výhod tohto produktu, že je naozaj univerzálny a môžete ho kombinovať naozaj s čímkoľvek, čo máte radi. A pri nezmenenej receptúre získate rovnakú chuť ako to bolo pri pôvodnej verzii.

Akú podobu majú na výslednú chuť práve utajené časti receptu? Je možnosť – aspoň pri prehliadke ochutnať nedokončenú verziu, kde nie sú pridané? 

Čaje si macerujeme sami, pri TATRATEA 52 je základom čierny čaj, biely čaj sa napríklad pripravuje pre TATRATEA 42 s príchuťou broskyne. Samostatne sa macerujú aj byliny a dubové hobliny, ktoré sú dušou čaju. Spolu sa z toho sa vytvorí koncentrát, ktorý potom zreje 6 až 8 týždňov. Po uplynutí tejto doby sa začína výroba finálneho produktu, do ktorého sa pridávajú ovocné šťavy a extrakty, lieh, cukor a voda.

Následne sa už pripravujú jednotlivé príchute a tie znova zrejú 6 až 8 týždňov. Pri prehliadke máte možnosť vidieť samostatné byliny a jednotlivé zložky, ktoré reálne pri výrobe používame a macerujeme v nerezových nádržiach, ktoré potom zrejú vo veľkých dubových sudoch.  

Stretli s tým, že sa ľudia tieto ingrediencie snažia uhádnuť? Už sa to niekomu podarilo? Odhalil niekto všetky?

Úplne všetky nie, tých bylín je toľko, že by bolo naozaj ťažké uhádnuť každú jednu. A naozaj sa to ešte nikomu nepodarilo. Ale komunikujeme 5 základných bylín, ktoré vo výrobe používame, a to rebríček, materina dúška, ľubovník, mäta, vŕbka a ten zvyšok si nechávame pre seba.  

Ako to je so Slovákmi? Ešte stále je národný nápoj borovička alebo je to už viac TATRATEA?

Je to skôr otázka na nich, ale pokiaľ ide o nás, tak sme vyhrali už tretíkrát po sebe ocenenie v kategórii alkohol ako Najdôveryhodnejšia značka a myslím si, že TATRATEA Slováci čoraz viac vnímajú ako národný nápoj.  

Ako produkt, ktorý môžu zobrať do zahraničia a niekoho ním obdarovať a na druhej strane, keď prídu cudzinci sem, dostávajú odporúčania, aby ochutnali práve náš TATRATEA, ako niečo typické slovenské. Je ťažké povedať, či sme vyhrali nad borovičkou, ale pravdou je, že náš produkt si Slováci veľmi obľúbili.  

TATRATEA vďaka svojej unikátnosti a tradícii neustále rastie

A čo konkurencia? Je to skôr tradičnejší alkohol ako vodka a borovička, alebo je to prémiovejší alkohol ako whisky a koňak? 

Nechcem povedať, že sme samostatná kategória, aj keď čajovo bylinný likér tu predtým žiadny nebol, ale keby som nás mal niekde zaradiť, tak to budú bylinné likéry, kde spadá Becherovka, Jagermeister alebo Fernet. To je kategória, ktorú ľudia vnímajú, ale dá sa povedať, že v alko biznise je konkurenciou všetko. Je to aj preto, že stále prichádzajú vlny náladovosti, ktoré sa neustále menia.

Napríklad teraz sú trendom hlavne rumy a potom to možno budú likéry. Je to ako horská dráha a každú chvíľu je hitová iná časť trhu. My však bez ohľadu na aktuálne trendy stále rastieme, a je to zapríčinené unikátnosťou a tradíciou nášho produktu.  

Takže teraz je vašim najväčším konkurentom v segmente alkoholu rum? 

Áno, je rumové obdobie, čakám kedy sa objaví aj vodka s rumom. (úsmev) Všetko čo sa dá, sa spája s rumom, dokonca už padla otázka, či nechceme urobiť TATRATEA s príchuťou rumu. Ale vnímame to tak, ako som spomínal, je to opäť nejaká vlna a po nej príde ďalšia.   

Ktorá príchuť je najpredávanejšia? Stále je to vaša vlajková loď TATRATEA 52? 

Áno, stále je top príchuťou TATRATEA 52 % Originál. Čo sa týka porovnávania jednotlivých príchutí medzi sebou, je to veľmi ťažké, nie všetky príchute sú rovnakým počtom zalistované v predajných sieťach.

Ak máme ale niekde zalistovanú celú sériu produktov, tak TATRATEA 52 je jasným lídrom a ostatné produkty sa predávajú plus mínus rovnako. Na maďarskom trhu sme však mali paradox a chvíľu bol najpredávanejší TATRATEA 62 % a postupne, ako sa značka rozširovala a nabrala na sile, tak ju TATRATEA 52 % predbehla ako aj inde vo svete. 

A čo obľúbené príchute a regionálne rozdiely na Slovensku? V jednom rozhovore som čítal, že pre západniarov boli niektoré príchute moc silné, pre východniarov zasa slabé. 

(smiech) Áno, je to tak. Je to nielen v rámci Slovenska, ale dá sa povedať, že je to tak v celej Európe. Naši partneri na juhu alebo v Taliansku preferujú slabšie percentá a samozrejme, čím viac idete na sever, tak tam tie percentá rastú. 

Môžeme sa v najbližšej dobe dočkať novej verzie TATRATEA? 

Áno, niečo nové chystáme. V roku 2022 možno predstavíme až dve novinky naraz, takže sa určite máte na čo tešiť. 

Odbočím na chvíľu k CZECHOSLOVAKIA VODKE. Prečo ste si popri slovenskom TATRATEA zvolili práve tento názov?

Čo sa týka vodky, lieh nakupujeme z Kojetína v Českej republike a je to naozaj jeden z najkvalitnejších, keď nie najkvalitnejší lieh v strednej Európe. Tento lieh nakupujeme aj do TATRATEA a vedeli sme, že tá kvalita je naozaj výborná a ich lieh je veľmi čistý.  Rozhodli sme sa, že český lieh použijeme so slovenskou vodou a tak vznikla CZECHOSLOVAKIA VODKA. Aj samotný názov je v zahraničí dobre vnímaný, niekde nás stále registrujú ako jeden národ, ako jeden bratský štát. 

Budovanie značky bez gastra je náročnejšie

Ako sa darí sa tejto vodke v porovnaní s TATRATEA?  

Pri segmente vodky je to náročnejšie, lebo tie karty boli rozdané ešte predtým, ako sme spravili CZECHOSLOVAKIA VODKU. Iné to bolo s TATRATEA, kde sme si vybudovali svoj segment, ale pri vodke sme vplávali medzi žralokov. Napriek tomu sa našej vodke darí dobre, ale trochu nás zabrzdil covid.

Všetko teraz viac smeruje do retailu, kde sa konkurenti predbiehajú, kto urobí lepšiu zľavu. My tú cenu máme nastavenú a niekedy je naozaj ťažké bojovať s konkurenciou, ktorá tie zľavy nastaví až abnormálne nízko, keďže vyrábajú milióny a môžu si to dovoliť.  

Rozšírite portfólio ešte o nové druhy alkoholu? 

Úprimne, TATRATEA nás naozaj veľmi zamestnáva, či už výrobou, ale aj orientáciou produktov. Pre vlastnú potrebu a podnikovú predajňu si ešte vylepšujeme niektoré naše destiláty. Budeme mať redizajn slovenskej borovičky, hruškovice a slivovice, kde sme ovocie nakúpili len od slovenských pestovateľov. Ale nechceme uberať pozornosť od TATRATEA. Tieto destiláty nájdete v našej podnikovej predajni alebo vo vybraných prevádzkach.  

Vo vašom portfóliu je aj TATRA COFFEE, ale zdá sa mi, že to nie je veľmi známy produkt. 

Je to náš kávový likér a minulý rok sme robili jeho redizajn. Produkt Tatranská káva vznikla spolu s TATRATEA v rokoch 2004-2005 a určite sa mu chceme v blízkej budúcnosti venovať, ale na to je tiež potrebná podpora a budovanie cez gastro, čo nie je v súčasnosti možné. Ako TATRATEA rástol, tak sme tento produkt nechali na voľnom predaji, kde si stále držal dobré čísla, aj keď sme ho nepropagovali. Po redizajne je to TATRA COFFEE

A čo nealkoholické TATRATEA. Nealko verzie sú v poslednej dobe populárne. Alebo vám to zákazníci neodpustia? 

Priznám sa, vo firme sme debatu, či by sme vyrobili napríklad ľadový čaj alebo niečo podobné mali, ale zhodli sme sa, že keď 18 rokov učíme ľudí, že náš čaj je alkohol, bolo by zvláštne sa teraz vrátiť naspäť a učiť ich, že je to aj nealko. (smiech)    

Máte odloženú aj špeciálnu fľašu TATRATEA? Napríklad ešte z prvej várky? 

Bohužiaľ nie, v tom čase to nikoho nenapadlo. Máme archív, ale je veľmi skromný. Niektorí zákazníci nám však doniesli staršie fľaše za výmenu 3 až 4 fliaš TATRATEA a veľmi radi sme si ich odložili. 

Navigácia v článku

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním správy súhlasíte s podmienkami ochrany osobných údajov